Rozlišujeme medzi tromi domnienkami:
Otcovstvo manžela:
Je prvou vyvrátiteľnou právnou domnienkou, kedy sa predpokladá, že ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po jeho zániku alebo po jeho vyhlásení za neplatné, je otcom dieťaťa manžel matky.
Teda, ak sa matke narodí dieťa do 300 dní od rozvodu manželstva bude sa za otca dieťaťa považovať bývalý manžel matky.
POZOR!
Ak by sa matka znovu vydala, za otca dieťaťa by sa považoval jej nový – neskorší manžel.
Súhlasné vyhlásenie rodičov:
Je druhou vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené buď pred matričným úradom alebo priamo pred súdom.
Ak matka trpí napríklad duševnou poruchou jej osobná prítomnosť za splnenia zákonných podmienok pri vyhlásení potrebná nie je.
POZOR!
Súhlasným vyhlasením rodičov je možné upraviť otcovstvo k dieťaťu ešte aj pred jeho narodením. Stačí, ak sa rodičia dostavia na príslušný matričný úrad, kde spíšu zápisnicu a zo strany matričného úradu im bude predložené potvrdenie o otcovstve otca dieťaťa.
Rozhodnutie súdu o určení otcovstva:
Je treťou vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Jedná sa o poslednú domnienku, ktorá sa uplatní v prípade, že nebolo možné postupovať v zmysle dvoch vyššie uvedených domnienok.
Podľa tejto domnienky sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý sa s matkou dieťaťa intímne stýkal v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní a súčasne neexistujú závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali. V tomto prípade je potrebné podať návrh na súd. Ten môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý si myslí, že je otcom dieťaťa.
Pripravíme pre Vás:
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte akékoľvek ďaľšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: info@ak-ak.sk
Za trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorou si zabezpečujú rovnakú životnú úroveň – situácia sa však mení rozvodom manželstva!
Kedy mám nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela?
Nárok na príspevok na rozvedeného manžela máte, ak sa po rozvode manželstva nie ste schopný sám/ sama živiť. Príspevok slúži na Vašu primeranú výživu a bývalý manžel je Vám povinný prispievať podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Bývalý manžel je Vám povinný finančne prispievať, no táto suma neslúži na rovnocenné dorovnanie životnej úrovne ako je tomu počas trvania manželstva medzi manželmi.
Môžem si žiadať o príspevok, ak sme neboli zosobášení?
NIE. Existencia manželstva a jeho následný zánik je základnou podmienkou nároku na príspevok rozvedeného manžela. Druh či družka nemá nárok na finančnú pomoc od bývalého partnera po rozpade vzťahu.
Kedy mi vzniká nárok na výživu rozvedeného manžela?
Nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela Vám vzniká dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Je však potrebné podať z Vašej strany návrh na súd, keďže tento Vám môže priznať výživné najskôr odo dňa podania samotného návrhu na súd.
Môžem si žiadať výživné spätne?
NIE. Zročné (spätné) výživné je možné žiadať len pri maloletých deťoch, ktoré sú svojou výživou odkázané na rodičov.
V akej sume mi bude príspevok priznaný?
Súd Vás bude primárne viesť k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ak sa nedohodnete, tak celkovú výšku príspevku určí súd na základe majetkových možností, schopností a pomerov bývalého manžela a súčasne pri určení výšky príspevku prihliadne aj na dôvody rozvratu vzťahov medzi Vami ako manželmi.
Na akú dlhú dobu možno priznať príspevok na rozvedeného manžela?
Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Len výnimočne súd môže túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Kedy mi právo na poskytnutie príspevku na rozvedeného manžela zanikne?
Čo musí návrh obsahovať?
Pripravíme pre Vás:
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: info@ak-ak.sk.
Rodič má povinnosť hradiť výživné na svoje dieťa priamo zo zákona. Táto povinnosť mu vzniká narodením dieťaťa a zaniká až okamihom, kedy sa dieťa je schopné samé živiť. Rodič je povinný hradiť výživné i bez vydaného súdneho rozhodnutia.
Ako si môžem upraviť výživné na dieťa?
Výživné na maloleté dieťa môže byť upravené:
POZOR!
Na to, aby bola rodičovská dohoda exekučným titulom musí byť schválená súdom!
Akú sumu výživného môžem žiadať?
Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa.
Súd okrem iného zisťuje i vzdelanie rodičov, zisťuje či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. Sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Súd vychádza vždy z individuálnych skutočností, toho ktorého prípadu a najmä z okolností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania.
POZOR!
V prípade, ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, môže tiež rozhodnúť o tom, že výživné na dieťa sa neurčuje.
Aké výdavky dieťaťa súd zohľadní pri určení sumy výživného?
Príkladmo uvádzame náklady na :
Za účelom určenia konkrétnych a presných výdavkov dieťaťa a stanovenia vhodnej výšky výživného zasielame rodičom pred podaním návrhu či vyjadrenia na súd tabuľku nákladov a následne si racionálne spoločne prejdeme jednotlivé položky.
Existuje minimálna výška výživného?
ÁNO. Zákonom je stanovená minimálna výška výživného, ktorá sa od 1.7.2020 zvyšuje zo sumy 28,79 EUR na sumu 29,42 EUR, ktorá sa vypočítava z 30% životného minima.
Zmyslom stanovenia minimálnej výšky výživného je potreba aspoň čiastočného hradenia nákladov dieťaťa a to bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Čo je to výživné na tvorbu úspor?
Okrem bežného mesačného výživného pokrývajúceho aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať i k úhrade výživného na tvorbu úspor. Tvorba úspor slúži na zabezpečenie budúcich potrieb dieťaťa (vzdelanie, prenájom či kúpa vlastného bývania a pod.) alebo i súčasných nadštandardných potrieb dieťaťa (drahšie športové aktivity a pod.).
Predpokladom pre určenie výživného na tvorbu úspor je nadštandardná životná úroveň povinného rodiča, kedy tento disponuje vyššími mesačnými príjmami a je spôsobilý dieťaťu umožniť vyšší životný štandard.
Môžem neskôr žiadať výživné zvýšiť alebo znížiť?
ÁNO. O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa.
Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objetívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy i v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne.
Môžem podať na neplatiaceho rodiča Návrh na vykonanie exekúcie?
ÁNO. Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môžete podať Návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní Návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. Môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. (V Návrhu na vykonanie exekúcie môžete žiadať okrem istiny – sumy výživného aj úroky z omeškania.)
Môžem podať na neplatiaceho rodiča trestné oznámenie?
ÁNO. Môžete podať trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V zmysle ustanovenia § 207 ods.1) ten kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Ak Vám teda druhý rodič počas dvoch mesiacov v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie ste schopní dospieť k spoločnej dohode, máte možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine. Avšak apelujeme na tú skučonosť, že aktuálna situácia zasiahla všetkých z nás, treba mať pochopenie, treba brať ohľad na to, že si neplatiaci rodič nemusel zaviniť platobnú neschopnosť vlastnou vinou a ak chce a má v úmysle tieto peniaze vlastnému dieťaťu v budúcnosti doplatiť – je lepšie sa dohodnúť a vzájomne si pomôcť. Dnešný ústupok môže byť rozhodujúci pre Vaše budúce vzťahy a schopnosť bezkonfliktne vychovávať dieťa.
Môžem podať Návrh na vykonanie exekúcie a súčasne aj trestné oznámenie?
ÁNO. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie nevylučuje možnosť súčasného podania trestného oznámenia, v prípade, že sú dané dôvody na jeho podanie.
Kedy mám nárok na náhradné výživné?
Ak Vám druhý rodič nezaplatil výživné na dieťa dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného, a ak exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi.
V akej sume mi bude náhradné výživné priznané?
Vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej rodičovskej dohody, najviac však do výšky 3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Môžem si nárokovať na spätné výživné?
ÁNO. Avšak musia byť splnené zákonné podmienky na priznanie spätného výživného (musia nastať okolnosti hodné osobitného zreteľa). Spätné výživné je možné priznať na maloleté dieťa len 3 roky spätne odo dňa podania návrhu na príslušný súd.
Pripravíme pre Vás:
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte ďalšie otázky ako napríklad: Zohľadňuje sa pri určení výživného i mnou hradený úver? Čo, ak mám leasing? Čo, ak som dobrovoľne investoval finančné prostriedky v prospech dieťaťa? Môžem platiť výživné v splátkach? Ako zistím príjmy rodiča z jeho podnikania?, kontaktujte nás a my Vám ich radi zodpovieme.
Ak máte akékoľvek ďaľšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: info@ak-ak.sk
Publikovali sme v Bulletine slovenskej advokácie č. 4/2019:
Vzniká maloletým deťom ako rodinným príslušníkom diplomatického zástupcu v krajine prijímajúceho štátu obvyklý pobyt v čase ich pôsobenia v tejto krajine alebo je, naopak, takýto pobyt považovaný len za dočasný? Aké to má následky a vplyv priamo na maloleté dieťa?
1. Úvod
Návratové konania sú nesmierne komplikovanými a obšírnymi konaniami tak po stránke právnej, ako aj po stránke emocionálnej. Často sa stáva, že rodič urobí autonómne rozhodnutie o mieste pobytu dieťaťa bez toho, aby toto rozhodnutie vopred komunikoval s druhým rodičom, relevantným štátnym orgánom ochrany detí alebo súdom a s dieťaťom odíde za hranice do iného štátu alebo sa po dočasnom pobyte v inom štáte odmietne vrátiť späť s dieťaťom do štátu obvyklého pobytu. Na tomto mieste sa stretávame s pojmom medzinárodný únos detí, kedy sa jeden z rodičov rozhodne opustiť doterajšie miesto pobytu maloletého dieťaťa a premiestni sa s ním na územie iného štátu, často do štátu, odkiaľ rodič pochádza. Maloleté deti nasledujú vždy svojich rodičov alebo rodiča, putujú medzi krajinami, často si vytvárajú nové sociálne väzby a snažia sa zvyknúť si na nové prostredie na území iného štátu. Ak však dochádza k presunu dieťaťa bez súhlasu oboch rodičov a ide o jeho premiestnenie do iného štátu len na základe rozhodnutia jedného z rodičov, takýmto spôsobom môže dochádzať k vážnemu zásahu nielen do práv dieťaťa, ale aj do práv druhého rodiča, ktorý nemal možnosť sa k zmene bydliska alebo miesta pobytu do iného štátu akokoľvek vyjadriť alebo takémuto konaniu druhého rodiča zabrániť. V praxi sa pri riešení jednotlivých prípadov stretávame s anomáliami, resp. trhlinami v právnych predpisoch Slovenskej republiky a medzinárodných dokumentoch, ktoré vedú k nemožnosti zabezpečenia najlepšieho záujmu maloletých detí. V tejto súvislosti poukazujeme na Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980 (ďalej len ako „Haagsky dohovor“) ako aj na Nariadenie Brusel Rady ES č. 2201/2003 z 27. decembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako „Nariadenie Brusel IIa“), ktoré obsahujú články týkajúce sa právomoci signatárskych štátov, kedy právomoc sa v ich ustanoveniach odvodzuje vždy len od miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
Čo však v prípade, ak dôjde k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa, ktoré žilo niekoľko rokov s rodičmi na území prijímajúceho štátu, kam bol vyslaný jeden z jeho rodičov ako diplomatický zástupca Slovenskej republiky, späť na územie Slovenskej republiky? Hovoríme o medzinárodnom únose dieťaťa? Vznikol dieťaťu na území prijímajúceho štátu obvyklý pobyt alebo zostal zachovaný jeho obvyklý pobyt na Slovensku i napriek tomu, že tu niekoľko rokov nežije, nenavštevuje školské zariadenie, nie je mu poskytovaná zdravotná starostlivosť a vzhľadom na nízky vek nemá zachované ani sociálne väzby a pôvodné citové zázemie
2. Prax
V praxi sme sa stretli s prípadom, kedy rodičia spoločne na základe vzájomnej dohody vycestovali na územie prijímajúceho štátu, kam bol otec vyslaný ako diplomatický zástupca Slovenskej republiky. Rodičia v tomto štáte dostali do nájmu byt, maloleté deti prihlásili na povinnú školskú dochádzku a na rôzne mimoškolské aktivity. Rodina sa začala prispôsobovať zmene prostredia, deti sa začali učiť úradný jazyk prijímajúceho štátu a vytvorili si tu sociálne väzby a kontakty. Po niekoľkých mesiacoch sa matka rozhodla opustiť územie prijímajúceho štátu, nadviazala nový partnerský vzťah na území Slovenskej republiky, opustila rodinu a odcestovala späť na Slovensko. V tomto čase rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu a dohodli sa, že deti zostanú s otcom v zahraničí, budú tam i naďalej navštevovať školské zariadenie a na územie Slovenska budú chodiť výlučne z dôvodu návštev matky. Všetko bolo v poriadku, bez akýchkoľvek obštrukcií či problémov, otec rešpektoval rozhodnutie matky, pravidelne cestoval niekoľkokrát do roka s maloletými deťmi za matkou, hradil cestovné náklady detí, matku sústavne informoval o maloletých deťoch, o ich potrebách, známkach a zdravotnom stave a pod., prispôsoboval si pracovné povinnosti tak, aby deťom neodoprel právo na druhého rodiča, ktorý za nimi i napriek tomu necestoval, nehradil výživné a vyjmúc zopár telefonických hovorov neprejavoval skutočný záujem o deti. Situácia sa zmenila po takmer troch rokoch života detí v zahraničí, kedy si na území prijímajúceho štátu vytvorili značné sociálne zázemie, boli tu šťastné, spokojné a najmä zastabilizované. Približne v tomto čase matka svojvoľne zmenila dohodu rodičov a dve z troch maloletých detí otcovi nevrátila. Maloleté deti tak zostali v dôsledku uvedeného neoprávnene zadržané na Slovensku, bez akéhokoľvek kontaktu s otcom, bez prítomnosti ďalšieho súrodenca, bez pokračovania v povinnej školskej dochádzke, na ktorú boli na území prijímajúceho štátu riadne prihlásené, teda ocitli sa v krajine, kam niekoľko rokov cestovali len za účelom návštev matky, ktorá ich opustila, dlhodobo javila o nich len administratívny záujem a najmä, po dobu niekoľkých rokov nezabezpečovala faktickú starostlivosť o ich osoby. Na druhej strane na území prijímajúceho štátu zostal rodič, ktorý aktívne vykonával svoje rodičovské práva a povinnosti, po odchode matky prevzal plnú starostlivosť o deti, o maloleté deti sa dennodenne staral a zabezpečoval ich stravovanie, hygienické potreby, edukačný režim ako aj vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu, pričom dnes v dôsledku jednostranného, vedomého a cieleného konania matky zostal bez ich prítomnosti a ani po príchode na územie Slovenska mu nebol zo strany matky umožnený kontakt s deťmi, resp. mu neboli poskytnuté žiadne relevantné informácie o deťoch.
Otázkou preto ostáva, či je možné v takomto prípade iniciovať návratové konanie v zmysle § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku? Bude navrhovateľ po podaní návrhu v konaní úspešný? Umožňuje mu takýto postup slovenský právny poriadok s poukazom na vyhlášku č. 157/1964 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch (ďalej len ako „Viedenský dohovor“) ?
Cieľom Haagskeho dohovoru ako aj Nariadenia Brusel IIa je zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené do miesta jeho obvyklého pobytu. Oba medzinárodné dokumenty obsahujú pravidlá, resp. ustanovenia týkajúce sa právomoci, uznávania a výkonu rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sú priamo aplikovateľné a majú prednosť pred vnútroštátnym právom, pričom ich priama použiteľnosť aj prednosť vyplýva z článku 288 ZFEU.
V tejto súvislosti Nariadenie Brusel IIa primárne určuje len členský štát, ktorého súd má právomoc vec prejednať a právomocou sa v uvedenom kontexte rozumie medzinárodná súdna príslušnosť (čiže to, v ktorom štáte sa bude viesť konanie) a až takto určený štát má podľa svojho vnútroštátneho práva určiť, ktorý z jeho súdov vec prejedná. V intenciách článku 3 Haagskeho dohovoru a článku 2 ods. 11 Nariadenia Brusel IIa sa rodič dopustí neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa, ak dieťa premiestni od rodiča, ktorý ad 1) má riadne priznané opatrovnícke právo k dieťaťu a ad 2) toto právo v čase premiestnenia dieťaťa aj skutočne vykonával. V praxi sa teda vyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok, teda jednak právnej stránky, ale aj faktickej stránky veci ako dvoch základných podmienok predpokladaných medzinárodnými dokumentmi pre úspešnosť v návratovom konaní.
Na tomto mieste sa však stretávame so spomínaným problémom vzniku či nevzniku obvyklého pobytu u dieťaťa. Akým spôsobom môže súd nariadiť návrat dieťaťa do krajiny, kde mu oficiálne nevznikol obvyklý pobyt i napriek tomu, že všetky znaky pojmu obvyklého pobytu boli naplnené? Legálna definícia obvyklého pobytu neexistuje, túto definíciu neupravujú medzinárodné či vnútroštátne právne normy. Vo všeobecnosti sa však má za to, že krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky a pod., zároveň je v tomto štáte zdravotne poistené, má tu svojho lekára atď.. V rámci Európskej únie zohráva podstatnú úlohu pri interpretácii pojmov Súdny dvor Európskej únie, ktorý sa zaoberal pojmom „obvyklý pobyt“ v dvoch rozsudkoch (1. Rozsudok z 2. apríla 2009 C-523/07; 2. Rozsudok z 22. decembra 2010 C-497/10 PPU). V zmysle rozsudku z 2. apríla 2009 C-523/07 „obvyklý pobyt“ vo vzťahu k článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa je chápaný tak, že ide „o miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťaťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.“. Ďalej v zmysle rozsudku ESD z 22. decembra 2010, Barbara Mercredi proti Richardovi Chaffeovi,C-497/10 PPU) pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 a 10 Nariadenie Brusel IIa sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.“. Uvedenému sa venuje aj Rozsudok ESD C-393/18 zo dňa 17. Októbra 2018 a Rozsudok C-512/17 zo dňa 28. Júna 2018.
Dostávame sa do situácie, kedy sú maloleté deti, ktoré žili v zahraničí len ako členovia rodiny diplomatického zástupcu tvoriace súčasť jeho domácnosti značne diskriminované, nemajú zabezpečený rovnaký prístup k súdu a spravodlivému súdnemu konaniu ako ich rovesníci, stávajú sa rukojemníkmi jedného z rodičov, ktorí o ich budúcnosti rozhodol svojvoľne bez zistenia ich skutočného záujmu a potrieb. Právne vákuum, resp. trhlina vo forme nešťastne formulovaných článkov Viedenského dohovoru je upravená nasledovne:
Podľa článku 31 Viedenského dohovoru: „Diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež vyňatý z jeho civilnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou prípadov, v ktorých ide:
Podľa článku 37 Viedenského dohovoru: „Členovia rodiny diplomatického zástupcu tvoriaci súčasť jeho domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu, požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 29 až 36.“
Viedenský dohovor má podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy“ prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, pričom v dôsledku jeho uplatnenia na území Slovenskej republiky sa dostávame do situácie, kedy je daná právomoc slovenských súdov na rozhodovanie o právach a povinnostiach týkajúcich sa maloletých detí na podklade existencie ich obvyklého pobytu pred vyslaním jedného z rodičov na územie prijímajúceho štátu.
V intenciách citovaných článkov Viedenského dohovoru pobyt diplomatického zástupcu a jeho rodinných príslušníkov v krajine prijímajúceho štátu je považovaný len za dočasný a končí najneskôr rozhodnutím zamestnávateľa o ukončení jeho vyslania do zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR má v podstate kedykoľvek možnosť svojho zamestnanca odvolať a predčasne ukončiť jeho pôsobenie v tom ktorom štáte. K takejto skutočnosti môže dôjsť kedykoľvek s tým, že účastník konania môže len ťažko v konaní deklarovať, na akú dlhú dobu bol vyslaný, resp. aj preukázať hodnovernosť týchto tvrdení a istotu, že nedôjde k predčasnej zmene, nakoľko táto zmena nezávisí od jeho osoby a jeho rozhodnutia.
V nadväznosti na status maloletého dieťaťa, jeho odkázanosť na rodiča a v zmysle článkov 29 až 36 Viedenského dohovoru, maloleté dieťa ako člen rodiny diplomatického zástupcu tvoriaci súčasť jeho domácnosti, požíva výsady a imunity uvedené v predmetnom dohovore rovnako ako jeho rodič. Z tohto dôvodu za súčasnej právnej úpravy maloletému dieťaťu na území prijímajúceho štátu nevzniká obvyklý pobyt, čo je zdôvodnené len dočasnosťou ich ďalšieho zotrvania na území cudzieho štátu a nie primárnym úmyslom zostať tu žiť natrvalo. Načrtnutá problematika vzniku či nevzniku obvyklého pobytu dieťaťa je alarmujúca najmä z dôvodu, že poväčšine súdy v spojitosti s ustálením obvyklého pobytu maloletých detí nepovažujú následne za podstatné zisťovať, kde deti aktuálne žijú a navštevujú školské zariadenia a do akého prostredia sú integrované, keďže ich pobyt v prijímajúcom štáte pretrváva len do času ukončenia dočasného vyslania jedného z ich rodičov. Takýto pobyt má následne len dočasný charakter a nezakladá predpoklad posúdenia ich pobytu v zahraničí na účely zistenia obvyklého pobytu.
V dôsledku uvedeného je dieťa, ktoré žije nepretržite niekoľko rokov v zahraničí (na území prijímajúceho štátu), navštevuje tu školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, plynule hovorí miestnym úradným jazykom, je mu tu poskytovaná zdravotná starostlivosť a v priebehu niekoľkých rokov si tu vytvorilo silné sociálne väzby a dokonca tu možno plánuje aj pokračovať v ďalšom vzdelávaní, uvedené do situácie, kedy v súlade s výsadami a imunitami špecifikovanými vo Viedenskom dohovore, ktoré požívajú jeho rodičia a ktoré sa automaticky uplatňujú aj na jeho osobu, rezultujúce do nezvniku obvyklého pobytu v danom štáte, nemôže očakávať úspešné súdne konanie vo veci jeho návratu do krajiny, ktorú označuje za svoj domov. Dieťa nebude v tomto konaní vypočuté, súd nebude zisťovať jeho názor, nenariadi sa prípadné znalecké dokazovanie a neuskutoční sa ani šetrenie v mieste posledného bydliska dieťaťa na Slovensku ani na území prijímajúceho štátu. V tejto časti zákonný rámec § 123 CMP totižto vyžaduje, aby súd rozhodol v rozsahu či premiestnenie bolo neoprávnené alebo naopak, či bol naplnený jeden z dôvodov pre nenariadenie návratu maloletého. Súd sa v rámci odôvodnenia uznesenia, ktorým nenariadi návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu bude teda zaoberať výlučne charakterom diplomatického zastúpenia v súvislosti s ustanoveniami Viedenského dohovoru a skutočnosťou, že dieťaťu na území prijímajúceho štátu nevznikol obvyklý pobyt ako základný predpoklad dôvodnosti podania návrhu na nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Takýto postup je síce v súlade s medzinárodnými dohodami, no je v priamom rozpore so záujmom a potrebami dieťaťa, ktoré v tomto smere idú do úzadia, z dôvodu, že Viedenský dohovor o diplomatických stykoch uprednostňuje nahlásený trvalý pobyt dieťaťa vo vysielajúcom štáte za jeho posledné miesto obvyklého pobytu i napriek tomu, že toto miesto má len evidenčný charakter a dieťa sem v najlepšom prípade chodí raz do roka na návštevy rodinných príslušníkov.
V tomto smere je zrejme na zamyslenie sa, či nie je na mieste revízia dotknutých článkov a ustanovení Viedenského dohovoru, kedy by v prípade maloletých detí nedošlo k automatickému určeniu obvyklého pobytu vo vysielajúcom štáte, ale zo strany súdu by došlo k riadnemu skúmaniu zžitia sa dieťaťa v prijímajúcom štátom. Zmenou špecifikovaných ustanovení Viedenského dohovoru by tunajšie súdu mali nepochybne väčšiu voľnosť a nezávislosť, kedy by neboli nútené opomenúť záujem dieťaťa len z dôvodu existencie kontradiktórnych ustanovení Viedenského dohovoru a poznatkom, že odchýlením sa od danej právnej úpravy nemajú možnosť akokoľvek legitímne odôvodniť rozhodnutie vo veci samej. Dôsledným skúmaním či tu nie je potreba legislatívnej zmeny i s ohľadom na záujem dieťaťa, by sa do budúcna predišlo obdobným prípadom a neželaným situáciám, kedy sú deti odtrhnuté od rodiča, s ktorým dlhodobo a plnohodnotne žijú na území prijímajúceho štátu. Nateraz dochádza aplikáciou Viedenského dohovoru vo vyššie načrtnutých životných situáciách, sporoch rodičov a pri premiestnení dieťaťa bez alebo proti súhlasu druhého rodiča do inej krajiny k selekcii detí na deti diplomatov a tie ostatné, čo zrejme nie je dobrá vizitka právneho stavu európskej legislatívy a jej zákonov.
Migrácia obyvateľstva a cezhraničné partnerstvá prinášajú čoraz viac medzinárodných únosov detí, kedy sa jeden z rodičov rozhodne opustiť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a premiestni sa s ním na územie iného štátu, kde má lepšie finančné a sociálne zázemie, rodičov a kamarátov z detstva.
Tento rodič koná vo väčšine prípadov jednostranne a bez predchádzajúceho súhlasu druhého rodiča, čím obmedzí druhého rodiča nielen na pravidelnom kontakte s dieťaťom, ale často ho úplne vylúči z bežného života dieťaťa. V tejto súvislosti je rodič, ktorý premiestni dieťa za hranice štátu jeho obvyklého pobytu považovaný za únoscu.
Čo je to medzinárodný únos dieťaťa?
Medzinárodným únosom dieťaťa je neoprávnené premiestnenie alebo neoprávnené zadržiavanie maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu.
V tejto súvoslisti je potrebné individuálne pristúpiť k pojmu obvyklý pobyt dieťaťa, keďže tento nepožíva legálnu definíciu a nie je možné ho spájať s trvalým pobytom dieťaťa, prechodným pobytom, národnosťou či občianstvom dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa sa určuje podľa miesta jeho faktického pobytu, miesta, kde sa zžilo s prostredím, vytvorilo si sociálne a rodinné väzby a malo tu centrum svojich záujmov.
Dokedy od premiestnenia alebo zadržania dieťaťa môžem podať návrh na súd?
Do jedného roka odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zdržania dieťaťa na území iného štátu. Ak by ste návrh podali neskôr súd by mal spravidla za to, že sa dieťa už zžilo s novým prostredím.
Je podanie návrhu obmedzené vekom dieťaťa?
V zmysle Haagskeho dohovoru je možné podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa len do jeho 16.-tich rokov.
Čo musí návrh na návrat dieťaťa obsahovať?
Na aký súd mám návrh na návrat dieťaťa podať?
Návrh na návrat dieťaťa je možné podať na 3 súdy na území Slovenskej republiky:
Ako Vám vieme pomôcť my?
Poskytneme Vám komplexné právne poradenstvo pri zastupovaní v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.
Zabezpečíme pre Vás:
Ako advokátska kancelária sa venujeme i publikačnej činnosti a vydali sme knihu: Návratové konanie (publikovanú v C.H. Beck – https://www.beck.sk/navratove-konanie ), ktorá sa venuje medzinárodným únosom detí, priebehu konania a rozhodovacej činnosti súdov v predmetnej veci. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne a citlivo s úmyslom pomôcť dieťaťu a zabezpečiť jeho najlepší záujem.
Ak máte akékoľvek ďaľšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: absolonova@ak-ak.sk, kornhauser@ak-ak.sk
Pandémia koronavírusu zasiahla každého z nás a bohužiaľ sa dotkla i vyživovacej povinnosti týkajúcej sa maloletých detí. Na jednej strane stojí rodič, ktorý nemá pôvodný príjem a nie je schopný peniaze na vlastné dieťa uhradiť a na druhej strane je rodič, ktorý sa o dieťa celodenne a osobne stará a je odkázaný práve na tento príspevok od druhého rodiča.
Zlá finančná situácia a neistota z budúcich príjmov vyvoláva medzi rodičmi detí hádky a napätie a často sa na nás obraciate s rôznymi otázkami:
Musím platiť výživné na dieťa aj počas koronavírusu?
ÁNO. Ak disponujete súdnym rozhodnutím, v zmysle ktorého ste povinný pravidelne v mesačných dávkach hradiť výživné, tak táto povinnosť Vám trvá i naďalej. Pandémia koronavírusu nemá žiaden vplyv na povinnosť hradiť výživné na dieťa.
Ak by ste ako povinný rodič trval na nižšej úhrade výživného a s matkou či otcom dieťaťa by ste sa nedohodli na dočasne nižšej sume, máte jedinú možnosť a to podať na súd Návrh na zníženie výživného. Súd k zníženiu výživného pristúpi až v prípade, že dôjde k zmene v pomeroch medzi Vami ako účastníkmi konania.
Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom pôvodného súdneho rozhodnutia o výživnom, teda zvýšenie alebo zníženie príjmu, ktoré ovplyvňuje povinného rodiča. Podmienkou je, že sa nejedná len o krátkodobú zmenu. V tejto súvislosti je pandémia koronavírusu len dočasnou zmenou a dôvodom na zníženie výživného by bolo spravidla len to, ak by ste boli napríklad prepustený, napr. pri hromadnom prepúšťaní, z dôvodu nadbytočnosti, či kvôli zániku zamestnávateľa, teda situácia by sa zmenila natoľko, že by existoval dôvod na to, aby súd uvažoval o znížení výživného.
Môžem podať na neplatiaceho rodiča Návrh na vykonanie exekúcie?
ÁNO. Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môžete podať aj v čase pandémie koronavírusu Návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní Návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. Môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. (V Návrhu na vykonanie exekúcie môžete žiadať okrem istiny – sumy výživného aj úroky z omeškania.)
Môžem podať na neplatiaceho rodiča trestné oznámenie?
ÁNO. Môžete podať trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V zmysle ustanovenia § 207 ods.1) ten kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Ak Vám teda druhý rodič počas dvoch mesiacov v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie ste schopní dospieť k spoločnej dohode, máte možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine. Avšak apelujeme na tú skučonosť, že aktuálna situácia zasiahla všetkých z nás, treba mať pochopenie, treba brať ohľad na to, že si neplatiaci rodič nemusel zaviniť platobnú neschopnosť vlastnou vinou a ak chce a má v úmysle tieto peniaze vlastnému dieťaťu v budúcnosti doplatiť – je lepšie sa dohodnúť a vzájomne si pomôcť. Dnešný ústupok môže byť rozhodujúci pre Vaše budúce vzťahy a schopnosť bezkonfliktne vychovávať dieťa.
Môžem podať Návrh na vykonanie exekúcie a súčasne aj trestné oznámenie?
ÁNO. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie nevylučuje možnosť súčasného podania trestného oznámenia, v prípade, že sú dané dôvody na jeho podanie.
Kedy mám nárok na náhradné výživné?
Ak Vám druhý rodič nezaplatil výživné na dieťa dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného, a ak exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi.
V akej sume mi bude náhradné výživné priznané?
Vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej rodičovskej dohody, najviac však do výšky 3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Môžem si nárokovať na spätné výživné?
ÁNO. Avšak musia byť splnené zákonné podmienky na priznanie spätného výživného (musia nastať okolnosti hodné osobitného zreteľa). Spätné výživné je možné priznať na maloleté dieťa len 3 roky spätne odo dňa podania návrhu na príslušný súd.
Ak máte akékoľvek ďaľšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás. Pripravíme Vám Návrh na zníženie výživného, rodičovskú dohodu, poradíme Vám ako postupovať v trestnom konaní a podáme za Vás Návrh na vykonanie exekúcie. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: absolonova@ak-ak.sk, kornhauser@ak-ak.sk
Uzavretím manželstva veríme, že je to na celý život. Bohužiaľ častokrát to tak bez našej viny nie je, dokonca štatisticky sa na Slovensku rozvádza až 30 % manželstiev. Zostať alebo odísť? Rozhodnutie, pred ktorým stojí mnoho manželstiev. Je to otázka, ktorá v rodinných domácnostiach o to viac rezonuje v súčasnej dobe preventívnej izolácie, kedy s partnerom trávime mnohonásobne viac času. Súčasná spoločenská a ekonomická situácia stupňuje napätie a môže odhaliť poškodené manželské vzťahy. Uvedomiť si, že naše manželstvo už nefunguje nie je ľahké, treba si ale uvedomiť, že rozvodom môžete nielen stratiť, ale aj veľa získať do ďalšieho života. V takýchto chvíľach je najlepšie vyhľadať rozvodového právnika, ktorý Vám poradí ako postupovať racionálne a nepochybiť v emočnom skrate. Predtým než sa rozhodnete ako ďalej, urobíme Vám krátky exkurz rozvodovým konaním a zodpovieme Vám základne otázky.
Kam podať návrh na rozvod manželstva?
Návrh treba podať na miestne príslušný súd – to je súd, v ktorého obvode ste mali ako manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má stále bydlisko aspoň jeden z Vás. Inak je miestne príslušný všeobecný súd v bydlisku toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd v bydlisku navrhovateľa – teda Vás.
Návrh na rozvod manželstva je možné podať elektronicky, poštou alebo osobne ho priniesť do podateľne súdu.
Je podanie návrhu na rozvod manželstva spoplatnené?
Áno. Návrh je spoplatnený sumou vo výške 66,- Eur.
Čo musí návrh na rozvod manželstva obsahovať?
– Osobné údaje účastníkov konania (manželov a maloletých detí): meno, priezvisko (rodné priezvisko manželky), dátum narodenia, trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť.
Aké prílohy mám k návrhu na rozvod manželstva priložiť?
Sobášny list, rodný list maloletých detí, orientačnú sumu mesačných výdavkov na maloleté dieťa, orientačnú sumu Vašich mesačných výdavkov, potvrdenie o Vašom príjme od zamestnávateľa, alebo potvrdenie z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ak ste poberateľom dôchodku alebo nejakej inej dávky podľa osobitného zákona, či potvrdenie o tom, že ste vedený na úrade práce a iné dôkazy preukazujúce Vaše mesačné výdavky a výdavky maloletého dieťaťa.
V koľkých vyhotoveniach mám zaslať súdu návrh na rozvod manželstva?
Návrh je potrebné súdu zaslať vo dvoch vyhotoveniach. V prípade, že sú účastníkmi i maloleté deti, tak v troch vyhotoveniach ( jedno vyhotovenie bude určené pre kolízneho opatrovníka, ako zástupcu dieťaťa v rozvodovom konaní). To samozrejme neplatí ak podanie robíte elektronicky.
Ako konanie o rozvod manželstva prebieha?
Po tom, čo je súdu doručený návrh na rozvod manželstva, súd tento odošle druhému manželovi aj s výzvou na vyjadrenie sa. Následne vyjadrenie tohto manžela doručí navrhovateľovi na vyjadrenie a potom opäť druhému manželovi na ďalšie vyjadrenie. Počas tohto obdobia súd súčasne vyzve účastníkov konania na doloženie ďalších potrebných listinných dôkazov a následne vytýči termín pojednávania. Na pojednávaní Vás bude súd viesť k zmierlivému vyriešeniu veci a spýta sa Vás na vôľu návštevy mediátora. V prípade bezvýsledného zmierovacieho pokusu súd otvorí pojednávanie, vypočuje si Vás a buď rozhodne na prvom pojednávaní alebo pojednávanie vo veci odročí a požiada Vás o zaslanie dodatočných vyjadrení, či listinných dôkazov. Ak sú účastníkmi konania maloleté deti, tak sa pojednávania zúčastní aj kolízni opatrovník a tento sa vyjadrí k osobe dieťaťa, zvereniu dieťaťa, úprave styku a výživnému. Na pojednávaní je prítomný zákonný sudca, zapisovateľka (ak sa nepristúpi len k zvukovému nahrávaniu priebehu pojednávania), účastníci konania (ich právni zástupcovia) a kolízny opatrovník.
Musí súd rozhodnúť o starostlivosti a styku s deťmi ?
Súčasťou konania o rozvode je vždy aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Rovnako je možné upraviť pomery k deťom aj na čas do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva.
Čo s majetkom z manželstva ?
Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rieši dohodou manželov, príp. manželské spoluvlastníctvo vysporiada súd na návrh jedného z manželov, avšak vždy až po právoplatnosti rozsudku, ktorým boli manželia rozvedení.
Ako Vám môže pomôcť advokát ?
V prípade, že potrebujete pomôcť so spísaním návrhu na rozvod manželstva, úpravou styku s dieťaťom, vysporiadaním majetku, či zastupovaním v už prebiehajúcom konaní, radi Vám pomôžeme. Neváhajte sa na nás obrátiť na e-mailovej adrese: absolonova@ak-ak.sk kornhauser@ak-ak.sk
Od 27.3.2020 platí novela zákona o sociálnom poistení, ktorou došlo k zmenám pri poskytovaní nároku na ošetrovné počas vyhláseného núdzového stavu.
Kto si môže počas pandémie koronavírusu uplatniť nárok na ošetrovné?
Nárok na ošetrovné má teraz nemocensky poistený rodič, ktorý sa osobne stará počas celého dňa o dieťa:
Nárok na ošetrovné má rodič, ak dieťaťu:
Nárok na ošetrovné má aj:
Dokedy mi trvá nárok na ošetrovné?
Nárok na ošetrovné trvá do skončenia potreby ošetrovania alebo poskytovania starostlivosti, pričom v tom istom prípade sa v ošetrovaní alebo poskytovaní starostlivosti môžu poistenci striedať.
Aká je výška ošetrovného?
Ošetrovné je vyplácané vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Kde a ako môžem žiadať o priznanie ošetrovného?
Na stránke Sociálnej poisťovni je zverejnená žiadosť o ošetrovné, ktorú je potrebné vyplniť a doručiť Sociálnej poisťovni (buď elektronicky alebo osobne).
Spolu so žiadosťou o ošetrovné je potrebné Sociálnej poisťovni doručiť do konca mesiaca aj „Čestné vyhlásenie“, v ktorom uvediete koľko dní ste dieťa ošetrovali. Čestné vyhlásenie musí podať každý rodič osobitne – sám za seba, a to najneskôr do konca mesiaca, v ktorom si nárokuje na vyplatenie ošetrovného.
V prípade, že by ste doručili čestné vyhlásenie oneskorene, bude Vám ošetrovné vyplatené neskôr v nasledujúcom termíne, napr. za apríl až v júni.
!POZOR!
Ako zamestnanec máte povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o tom, že si žiadate o OČR.
Ako je to s povinným sociálnym poistením pri ošetrovnom?
V zmysle novely zákona o sociálnom poistení platí, že počas celého obdobia nároku na ošetrovné sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti neprerušuje a ani neplatí. Táto novela predstavuje odchyľku od pôvodnej právnej úpravy, kedy sa povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11.-teho dňa prerušovalo. Zmenou je tiež povinnosť zamestnávateľa, ktorý počas koronavírusu nemusí za takéhoto zamestnanca doručiť „Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prerušenie“.
Tiež povinne poistený živnostník – SZČO, či dobrovoľne nemocensky poistená osoba počas celej doby ošetrovného neplatí povinné odvody do Sociálnej poisťovne.
Ak máte akékoľvek ďaľšie otázky a potrebujete poradiť z dôvodu nepriaznivej situácie spôsobenej koronavírusom, sme tu pre Vás. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: absolonova@ak-ak.sk, kornhauser@ak-ak.sk
Posledné uznesenie Vlády SR zo dňa 6.4.2020 zanechalo mnohých rodičov, ktorí vykonávajú styk s dieťaťom na základe rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov v rozpakoch a právnej neistote. Predmetné uznesenie Vlády SR sa stalo živnou pôdou pre tých rodičov, ktorí nemajú záujem dieťa druhému rodičovi odovzdať a využívajú koronavírus “na ospravedlnenie” vlastného alibistického konania, čím destabilizujú dieťa a obmedzujú jeho kontakt s druhým rodičom na minimum. Ako to teda je ?
Uznesenie Vlády SR zasahuje do týchto základných práv jednotlivca:
Ad a) Sloboda pohybu a pobytu sú garantované Čl. 23 ods. 2 Ústavy SR. Ide o slobodu premiestňovania sa na území SR (pohyb) a slobodu zotrvania na určitom mieste (pobyt). Nejde o celkový zákaz, ale obmedzenie, ktoré sa o. i. nevzťahuje na: „cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb (nákup potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, kozmetiky a iného drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt)“. Premiestnenie a zotrvanie na určitom mieste za účelom nevyhnutnej starostlivosti o dieťa nie je súčasným uznesením Vlády SR žiadnym spôsobom obmedzené. Uznesenie Vlády SR preto netvorí akúkoľvek prekážku výkonu styku s dieťaťom alebo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa a nie je ospravedlniteľným dôvodom na nedodržanie súdneho rozhodnutia.
Ad b) Právo zhromažďovať sa garantuje Čl. 28 ods. 1 Ústavy SR, pričom Ústava SR odkazuje na zákonnú úpravu – zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Za zhromaždenia sa nepovažujú iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému.
V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR: “Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.” Rovnako právo každého rodiča na starostlivosť o dieťa upravuje zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Právo zhromažďovať sa a právo na starostlivosť o dieťa sú dve samostatne existujúce práva s odlišným obsahom a právnym základom. Vláda SR zákázala právo zhromažďovať sa, avšak rodičovské práva týmto neobmedzila. Uznesenie Vlády SR nevytvára žiadnu prekážku výkonu styku rodiča s dieťaťom. Právo styku rodiča s dieťaťom môže byť obmedzené alebo zakázané len vtedy, ak si to záujem dieťaťa priamo vyžaduje. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pričom koronavírus týmto prípadom nie je.
Vyzývame všetkých rodičov, aby rešpektovali súdne rozhodnutia týkajúce sa styku rodičov s deťmi a neskĺzali do nesprávneho právneho alibizmu, pretože predmetné uznesenie Vlády SR nijakým spôsobom nevylučuje povinnosť riadne vykonávať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, príp. dohody rodičov o styku a starostlivosti s deťmi, a to ani počas a ani mimo veľkonočných sviatkov. Máme za to, že nie je dôvod uvažovať tým smerom, aby bolo stretávanie sa obmedzené a to najmä, ak rodičia dodržiavajú všetky nariadené hygienické opatrenia, nie sú v povinnej karanténe či nemajú nariadenú izoláciu a nevykazujú symptómy COVID – 19.
Myslite predovšetkým na svoje deti a ich potreby, chráňte zdravie Vaše a Vašich detí, rešpektujte sa a spoločnými silami to zvládneme.