Materiálny korektív v aplikačnej praxi

            Ako obhajcovia v praxi často páchateľov prečinov obhajujeme tzv. materiálnym korektívom. Materiálny korektív je upravený v § 10 ods. 2 Tr. zák. a v prípade mladistvých páchateľov § 95 ods2 Tr. zák..1 Materiálny korektív umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu, aby popri formálnom naplnení znakov skutkovej podstaty prečinu skúmali aj materiálnu stránku prečinu. Skúmanie materiálnosti prečinu tkvie predovšetkým v zistení jeho závažnosti, ktorá ak je nepatrná, nejde o prečin. Nepatrnosť prečinu sa meria vychádzajúc zo spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia a pohnútky páchateľa. Skúmanie naplnenia podmienok aplikácie materiálneho korektívu vyžaduje podrobné zistenie skutkového stavu, pričom finálny záver o materiálnom korektíve je nakoniec záverom právnym.

Príklad z aplikačnej praxe

            Pre pochopenie a vysvetlenie aplikácie materiálneho korektívu v praxi poukazujeme na odôvodenie Rozsudku NSSR sp. zn. 2 Tdo 29/2016, ktorý skúmal správnosť aplikácie materiálneho korektívu nasledovne. V predmetnej veci sa obžalovaný s titulom doktor práv dopustil verbálneho a fyzického útoku voči policajtovi počas vykonávania služobného zákroku pri prešetrovaní „parkovacieho“ priestupku. Obžalovaný bol opakovane vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi hrubo urážal policajtov a práve naopak  po pristúpení do tesnej blízkosti policajta fyzicky napadol tak, že do policajta strčil dlaňou ruky do oblasti ľavého hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný odznak, čím spôsobil jej roztrhnutie,  pričom bol obžalovaný vyzvaný policajtom, aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na čo sa obžalovaný snažil z miesta odísť, preto policajti použili donucovacie prostriedky – hmaty a chvaty, čím poškodenému policajtovi spôsobil obžalovaný zranenia.

            Dovolací súd sa pri posúdení naplnenia podmienok materiálneho korektívu riadil úvahami nasledovne:

a) obžalovaný síce strčil do policajta a tým mu nespôsobil vážne zranenia, ktoré by policajta obmedzovali v obvyklom spôsobe života, ale rozhodne nešlo o zranenie nepatrné a minimálnej intenzity.  

b) obžalovaný síce viedol riadny život a nebol súdne trestaný, avšak jeho hodnotenie vôbec nevyznieva ani kladne ani negatívne, pretože informácia z miesta bydliska obsahuje len údaje o tom, že tam býva, je slobodný a iné údaje o ňom nie sú známe. Dovolací súd rezultoval, že nie je možné uzatvoriť kladné hodnotenie obžalovaného, i keď nemá záznam v registri trestov. Podľa dovolacieho súdu navyše aktuálny Tr. zák. už neobsahuje ako kritérium závažnosti prečinu i hodnotenie osoby páchateľa. 

c) v rámci hodnotenia celého konania obžalovaného dovolací súd dôvodil, že každý je povinný strpieť úkony polície smerujúce k  overeniu jeho totožnosti. Obžalovaný sa tak nemôže vyviniť tým, že poukazoval na nesprávne osadenú dopravnú značku, pre ktorú ho polícia nemala vôbec kontrolovať. Obžalovaný ako osoba znalá práva, napriek vedomosti  o povinnosti preukázať totožnosť polícii, ak bol na to vyzvaný, resp. ak aj chcel preukazovať, že žiadny priestupok nespáchal a ani objektívne spáchať nemohol, zvolil si fyzický útok voči policajtovi a spôsobil mu nie nepatrné zranenie  na verejnom mieste, pričom mu roztrhol uniformu, ktorá je so zreteľom na to ďalej  nepoužiteľná, a preto nie je možné ustáliť, že boli splnené všetky kritériá pre materiálny korektív.

            Paradoxne parafrázované rozhodnutie NSSR sp. zn. 2 Tdo 29/2016 bolo Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 249/2017-32 zrušené a vrátené na ďalšie konanie pre porušenie práva na súdnu ochranu a práva na zákonného sudcu, z kt. odôvodenia vyberáme: „Účelom trestného konania nie je len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj „fair“ proces, ktorý je bezpodmienečnou podmienkou existencie demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). V tomto smere (všeobecný/najvyšší) súd nemôže byť „copy centrom“ prokuratúry alebo snáď jeho pomocníkom, ale, naopak, filtrom a garantom zákonnosti a spravodlivosti; túto úlohu si tiež najvyšší súd nesplnil, keď absolútne nevyvodil žiadne konsekvencie z prvotného nezákonného zákroku miestnych policajtov (kontrola totožnosti pri riešení „priestupku“, ktorého sa sťažovateľ nedopustil, a následne posúdenie ich výpovedí ako rozhodujúcich výpovedí a pod.).“ Napriek zrušeniu predmetného rozhodnutia NSSR nálezom ÚSSR ho možno použiť ako vhodnú ukážku úvah súdu pri aplikácii materiálneho korektívu. 

            K nachádzaniu materiálneho korektívu v inom Uznesení NSSR sp. zn. 2 Tdo 17/2014Pri charaktere použitých vyhrážok a dĺžke tomu zodpovedajúceho konania obvinenej ide o tak vážny zásah do osobnej sféry poškodených . . . , že nemôže byť posúdený len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu . . . Aj keď obvinená nebola pred jej odsúdením súdne trestaná a je od zamestnávateľa hodnotená pozitívne, ide o dlhotrvajúci exces v jej správaní, podmienený defektom v susedských vzťahoch, ktorého závažnosť nemôže byť z hľadiska zásahu do práv poškodených hodnotená ako nepatrná.“

            Vychádzajúc z uvedeného orgány činné v trestnom konaní a súdy majú pri rozhodovaní o aplikácii materiálneho korektívu neľahkú úlohu, pričom v nachádzaní dôvodov k naplneniu tohto inštitútu hrá evidentne zásadnú rolu aj obhajoba.

Zanedbávanie materiálneho korektívu v praxi

            Zo skúsenosti možno konštatovať, že v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým vyšetrujúcich policajtov, je užívanie inštitútu materiálneho korektívu takmer mizivé. Orgány činné v trestnom konaní nielenže nezvyknú aplikovať tento inštitút, ale ak obhajoba týmto argumentuje, orgány činné v trestnom konaní často nepovažujú za dôležité vysporiadavať sa s takou obhajobnou námietkou v odôvodeniach ich rozhodnutí. V nadväznosti na právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré je vlastné aj pre prípravné konanie, je však potrebné sa s možnosťou aplikácie materiálneho korektívu vypriadavať v každom štádiu trestného konania v čom poukazujeme aj na Rozsudok NSSR sp. zn. 1 Tdo 51/2015: „Zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku  súdneho rozhodnutia o vine zo spáchania skutku naplňujúceho prečiny mimo rozumných  pochybnosti, zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov oboch prečinov aj  preukázaním materiálneho korektívu.“ 

            Skúmanie naplnenia podmienok materiálneho korektívu je povinnosťou nielen súdu, ale i OČTK a zároveň právom každého obvineného, či obžalovaného.

            V prípade, že potrebujete obhajcu v trestnom konaní alebo zastúpenie ako poškodený, neváhajte nás kontaktovať na tel. č. +421 915 980 808 alebo e-mailovej adrese: kornhauser@ak-ak.sk. 

            Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. 

1 Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.: „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“

Podľa § 95 ods. 2 Tr. zák.: „Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.“

Materiálny korektív v aplikačnej praxi
Scroll to top