Chceme sa dohodnúť na rozdelení majetku po ROZVODE!

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako „BSM„) je možné po jeho zániku vyporiadať viacerými spôsobmi. Jedným z týchto spôsobov je uzatvorenie Dohody o vyporiadaní BSM.

Forma Dohody o vyporiadaní BSM

            Dohodu o vyporiadaní BSM môžete uzavrieť v akejkoľvek forme, a to tak v ústnej, písomnej ako aj konkludentnej. Písomná forma tejto Dohody sa vyžaduje len v prípade, že je jej predmetom nehnuteľnosť. Z dôvodu právnej istoty však odporúčame klientom uzatvoriť všetky Dohody týkajúce sa vyporiadania BSM písomnou formou, aby neskôr nevznikali zbytočné konflikty a strety záujmov medzi bývalými manželmi a aby nedošlo k dôkaznej núdzi pri preukazovaní obsahu uzatvorenej Dohody o vyporiadaní BSM. 

Lehota na podpísanie Dohody o vyporiadaní BSM

            Dohodu o vyporiadaní BSM je možné medzi bývalými manželmi uzatvoriť až po zániku manželstva a najneskôr do 3-och rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. 

            Dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená pred zánikom manželstva by bola v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka považovaná za absolútne neplatnú. Takúto Dohodu pred zánikom manželstva nemôžete uzatvoriť ani s prípadnou odkladacou podmienkou v zmysle zaužívanej súdnej praxe.

            Rovnako by bola neplatná i Dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená po uplynutí troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom v takomto prípade je potrebné postupovať podľa §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Po uplynutí troch rokov je prípustné len vyporiadanie formou súdom schváleného zmieru medzi účastníkmi.

Obsah a rozsah Dohody o vyporiadaní BSM

            V zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka: “Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.” 

            Pri vyporiadaní BSM je potrebné postupovať v súlade so zásadami obsiahnutými vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. V prípade, že by sa strany od týchto zásad pri spisovaní a uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM odchýlili, porušili by ustanovenie § 39 Občianskeho zákona, kedy každý právny úkon za účelom jeho platnosti musí byť spravený v súlade s dobrými mravmi. Následkom porušenia dobrých mravov by bola absolútna neplatnosť takejto Dohody.

            Čo sa týka rozsahu Dohody o vyporiadaní BSM, tak tu nájdeme rozličnú judikatúrnu líniu. Niektoré súdne rozhodnutia, napríklad rozhodnutie NSSR, sp. zn. 2 Cdo 83/1998 uvádza, že: „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ I napriek tomu, že je toto rozhodnutie ešte z roku 1998 nejedná sa o prekonaný postoj k danej problematike. Obdobný názor zaujal aj NSSR v rozhodnutí, sp. zn. 2 M Cdo 5/2008, keď uviedol: „Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie celého spoločného majetku manželov, ktorý podľa § 143 OZ patril do bezpodielového spoluvlastníctva dňu zániku manželstva. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v zásadách uvedených v § 149 v spojení s § 150 OZ. Súd musí pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť všetok majetok existujúci ku dňu jeho zániku, aj keď sa ohľadne neho účastníci už dohodli a rozdelili si ho.“

            Ako sme už vyššie uviedli táto problematika je živnou pôdou viacerých odborných diskusií. V praxi sa stretávame i s protichodným názorom a teda, že je potrebné vo veci postupovať s poukazom na princíp zmluvnej autonómie, kedy je dôvodné za platné uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM považovať i jej čiastočné uzatvorenie. Teda uzatvorenie Dohody o vyporiadaní BSM, ktorej obsahom nebude tzv. celá masa BSM. Uvedenému sa venoval aj NSSR v rozhodnutí, sp. zn. 4 Cdo 147/2011, ktorý uviedol, že „je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve, nie je neplatná.“

Inštitút Kúpnej zmluvy namiesto Dohody o vyporiadaní BSM?

            Vo svojej praxi sa často stretávame aj s otázkou či je možné namiesto Dohody o vyporiadaní BSM uzatvoriť medzi bývalými manželmi Kúpnu zmluvu a túto ako podklad prevodu vlastníckeho práva doručiť katastru nehnuteľností za účelom jeho prevodu. 

            Odpoveď znie NIE. Pokiaľ budeme vychádzať zo zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a súčasne prihliadneme na podstatu BSM je takáto možnosť v rozpore s platným právnym poriadkom. Za predpokladu, že by bývalí manželia skutočne uskutočnili prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patriacej do BSM Kúpnou zmluvou, došlo by z ich strany k obchádzaniu zákonných ustanovení a výsledkom ich konania by bola neplatná zmluva. 

            Kataster nehnuteľností má totižto povinnosť pri zavkladovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti skúmať, či zmluva (a teda aj dohoda o vyporiadaní BSM či kúpna zmluva) neodporuje zákonu alebo ho neobchádza. 

Akým spôsobom dôjde k zmene vlastníckeho práva v katastri?

            Dohoda o vyporiadaní BSM je spôsobilým titulom na zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patriacej do BSM v katastri nehnuteľností. Na základe takejto Dohody kataster nehnuteľností pristúpi k zmene vlastníckeho práva, pričom skúma či Dohoda spĺňa všeobecné náležitosti a či sú podpiy oboch bývalých manželov na Dohode o vyporiadaní BSM úradne overené.

            V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Zákona o katastri nehnuteľností: “Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.”

            V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností: “Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov;10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.”

V oblasti rodinného práva sa  špecializujeme okrem iného  aj na rozvody a úpravu styku rodičov k maloletým deťom a určenie vyživovacej povinnosti. V takýchto prípadoch poskytneme klientovi kvalifikované právne poradenstvo a profesionálny prístup rovnako aj pomoc a súčinnosť pri riešení jeho individuálneho problému. Neváhajte sa na nás obrátiť na e-mailovej adrese: info@ak-ak.sk